Blogy

„Panské deti“ a súčasní politici



Niektorí z mojich kamarátov museli občas od nás plebejcov znášať ústrky a to len preto, že ich rodičia, či skôr starí rodičia ich považovali za „panské“ deti. Názor na pánčatá v bielych pančuškách v nás pomáhali vytvárať ideovo vhodné diela detskej literatúry, napríklad Čenkovej deti, Jano, Ivkova biela mať a iné podobné skvosty. Byť „panským“ dieťaťom pritom zväčša znamenalo iba zvýšené nároky na správanie sa zo strany rodičov (starých rodičov) v porovnaní s tými „obyčajnými“ deťmi.

Môj starý otec, ktorý vôbec nebol súpútnikom Márie Terézie alebo jej potomka cisára Jozefa, bol synom starostu v dedine, ako sa hovorilo „o päťdesiatich číslach“. Z postavenia starostovho syna vyplýval celý rad nepríjemností, môj starý otec „musel byť“ pre rovesníkov vzor a musel sa správať tak, aby „nerobil hanbu“ svojmu otcovi a jeho úradu. A vziať si niečo z „obecného“, či iba vystaviť sa takému podozreniu, bolo pre starostu a pre jeho rodinu nepredstaviteľné. Radšej pridal zo svojho.

Toto všetko mi napadlo v súvislosti so sporom MUDr. Franca a Ing. Kisku, týkajúceho sa pozemkov kdesi pod Tatrami. Je veľmi pravdepodobné, že obaja sa stali obeťou niektorej z mafií kšeftujúcich s pôdou, ktoré sa nám akosi za ostatné roky na Slovensku rozmnožili. Len od hlavy štátu sa akosi podvedome očakáva „pánske“ správanie sa a prioritná snaha o odvrátenie akéhokoľvek podozrenia zo zištného konania. Nota bene, keď ide o spor, ktorého podstatou je vklad terajšieho pána prezidenta vo výške cca 1800 eur (ako uvádzajú niektoré zdroje). Môj pradedo – starosta by podľa hesla „múdrejší ustúpi“ neriskoval poškodzovanie svojej dobrej povesti a pozemky by jednoducho prenechal ich pôvodnému majiteľovi nečakajúc na právoplatné rozsudky. A takýto krok by bol o to pochopiteľnejší, ak by každý mesiac svoj prezidentský plat, určite prevyšujúci 1800 eur, poukazoval tým, ktorí to viac potrebujú.